"Slovensko sa ocitlo medzi záujmami Západu a Ruska"

Autor: Tomáš Bakoš | 10.4.2014 o 1:10 | (upravené 10.4.2014 o 14:30) Karma článku: 6,13 | Prečítané:  302x

Slovenská diplomacia sa dostala zo dňa na deň do ťažkej pozície. Slovensko sa ocitlo medzi záujmami Západu a Ruska, tvrdí bývalý veľvyslanec v USA Branislav Lichardus.

Dnes, dňa 9. apríla dostal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák mandát na tohto týždňové  rokovania v Ukrajine o reverznom toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Ukrajina zháňa lacnejší plyn zo Západu po tom, ako jej Rusko takmer zdvojnásobilo cenu plynu. Premiér podľa tlačového a informačného odboru úradu vlády potvrdil, že „SR je pripravená urobiť všetky príslušné kroky za predpokladu, že ukrajinská strana si splní finančné záväzky a dodrží zmluvnú základňu zabezpečujúcu dodávky zemného plynu z Ruska na Slovensko.“ Spustenie reverzného toku plynu by bolo kľúčové pre energetickú bezpečnosť Ukrajiny a znamenal by jasný odkaz Slovenska, že osud jeho najväčšieho suseda mu nie je ľahostajný.

Americký viceprezident Joe Biden dnes telefonoval s premiérom Róbertom Ficom o zaistení dodávok plynu pre Ukrajinu cez reverzný tok. Washington tlačí na slovenskú vládu, aby urobila všetko k umožneniu reverzného toku na Ukrajinu. Bude to jasný signál pre Ukrajinu pred ich májovými prezidentskými voľbami, že Západ sa Ukrajiny nevzdá a je ochotný jej pomôcť.

Na druhej strane tu zohrávajú kľúčovú úlohu záujmy Kremľa. Rusko využíva energetickú politiku k zvýšeniu svojej geopolitickej sily. V ruskom dokumente energetickej stratégie zeme (2003) sa hovorí o umiestnení energetickej politiky do stredu ruskej diplomacie Na konkrétnych príkladoch z histórie sa dá dokázať, ako využívalo Rusko svoje postavenie v energetike k politickému tlaku. Už v 90. rokoch Rusko zastavilo dodávky do Pobaltských krajín, pre ich snahu o vytvorenie samostatných štátov. Bol to jasný signál, že Rusko má ambície si udržať vplyv v tejto oblasti. V roku 1992 sa situácia zopakovala, kedy Pobaltské štáty žiadali odchod ruských vojenských jednotiek. Problém je v tom, že Rusko svojim bývalým sovietskym republikám predávalo plyn za „sovietske“ a nie svetové ceny. Túto situáciu Kremeľ využil a niekoľko krát v 90. rokov použil hrozbu prechodu na trhové ceny, aby mohol využiť svoje hospodárske, alebo geopolitické záujmy. O rok neskôr v roku 1993 sa problém s ruskými dodávkami zopakoval na Ukrajine. Ukrajina podpísala dohodu s Ruskom o zachovaní „sovietskych“ cien za cenu odovzdania jadrového arzenálu, ktorý sa ocitol na území Ukrajiny po rozpade ZZSR a dislokáciou čiernomorskej flotily Ruska v Sevastopoli na Kryme na obdobie 20 rokov (Duleba, 2009, s.8). Ukrajina sa snažila o zachovanie nízkych cien plynu. Bielorusko a Ukrajina sú pre Rusko dôležité krajiny z pohľadu tranzitu ruského plynu do Európy. V dokumente Energetická stratégia Ruska do roku 2020, ktorá bola prijatá v 2003 (cit. v Lucas, 2008), sa hovorí o snahe k prístupu k tranzitným sieťam kľúčových krajín pre dodávky ropy a zemného plynu z Ruska na svetové trhy. To bol jeden z hlavných cieľov energetickej stratégia Ruska. Rusko by mohlo vďaka tomuto prístupu k tranzitným spoločnostiam presadzovať politický nátlak. Po udalostiach s Pobaltskými krajinami, Ukrajinou, či Bieloruskom je zrejmé, že Rusko priamo riadi svoje energetické spoločnosti, ktoré neváha využiť k politickému tlaku.

Aby sa ruský plyn dostal k odberateľom v západnej Európe, tak musí prejsť krajinami dvoch stupňov (samozrejme ak nerátame podmorský plynovod Nord Stream). Prvý stupeň tvoria Bielorusko a Ukrajina, ktoré boli bývalé súčasti Sovietskeho zväzu. Tieto krajiny sú z pohľadu Ruska blízkym zahraničím a predstavujú jeho bezprostrednú záujmovú sféru. Do druhého stupňa možno zaradiť krajiny, ktoré sa nachádzajú medzi krajinami prvého stupňa a hlavnými odberateľmi v západnej Európe. Sú to Poľsko, Maďarsko a Slovensko (Orbanová, 2010, s. 19). Krajiny prvého a druhého stupňa sú dôležité pre tranzit plynu. Rusko krajiny prvého stupňa pokladá za oblasti svojho vplyvu, preto sa v nich snaží udržať silnú pozíciu. Ak by Slovensko umožnilo spustenie reverzného toku na Ukrajinu, tak Ruská pozícia by sa na Ukrajine značne oslabila. Nemusíme ísť veľmi ďaleko do histórie, aby sme mohli predpovedať, ako Kremeľ zareaguje. Kvôli nezhodám ohľadom cien plynu medzi Ruskom a Ukrajinou došlo v rokoch 2006 a 2009 k plynovým krízam, kedy v jednom prípade nastalo úplné prerušenie dodávok plynu. Podobný scenár nemôžeme vylúčiť. Slovensko je oveľa lepšie pripravené na eventuálne výpadky ruských dodávok plynu, preto katastrofálna situácia z obdobia plynovej krízy z roku 2009 nehrozí.

Sme do istej miery hospodársky závislí od postsovietskeho priestoru, teda Ruska či Ukrajiny. Naša geopolitická a ekonomická situácia nás vedie k menej radikálnej politike, ako majú národy vzdialenejšie od hraníc, za ktorými to dnes vrie,“ hovorí Lichardus. Preto bude ešte veľmi zaujímavé, ako dopadnú výsledky rokovaní o reverznom toku medzi Slovenskom a Ukrajinou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.


Už ste čítali?