Berkasovo- územie nikoho

Autor: Tomáš Bakoš | 8.11.2015 o 19:49 | Karma článku: 4,36 | Prečítané:  520x

Dobrovoľnícka pomoc utečencom v terénne nie je len o samotnej pomoci. Dobrovoľník si počas niekoľkých dní siahne na svoje psychické a fyzické hranice.

Srbsko-chorvátsky prechod Berkasovo/Bapske bol presne tým miestom, kde utečenci boli z veľkej časti odkázaní len na pomoc dobrovoľníkov. Srbské autobusy privážali utečencov cca 3km od samotného prechodu. Odtiaľ už museli ísť všetci po vlastných. Rodiny s deťmi na rukách, vyčerpaní starí ľudia, či skupinky utečencov, ktorí v noci a mínusových teplotách nemali teplé oblečenie.

Je priam neskutočné, ako dokázali dobrovoľníci prevažne z Česka a Slovenska vybudovať na hraničnom prechode infraštruktúru na pomoc ľuďom na úteku. Sklad s oblečením, kde bolo všetko roztriedené podľa potrieb, výdajne miesta na občerstvenie a oblečenie, generátory na zabezpečenie svetla, či stany pre dobrovoľníkov na prenocovanie. Toto boli len základné časti tábora, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou pomoci. V neposlednom rade to boli samotné koridory pre utečencov, kde sa zhromažďovali ľudia. Tu dochádzalo aj ku väčšine krízových situácií.

Jednou z takých bola udalosť o 2-3 hodine nad ránom, kedy z nevysvetliteľných dôvodov prestali odvážať utečencov z chorvátskej strany. Na srbskej strane hraničného prechode sa začalo zhromažďovať obrovské množstvo ľudí. Koridory boli preplnené, tak sa vytvoril jeden súvislý dav, v ktorom mohlo byť cca 200-400 ľudí. Tento dav sme oddelili pomocou zábran od ostatných koridorov, aby nedošlo k tlačenici. Autobusy v tom momente už nechodili vyše dvoch hodín. Ľuďom bola obrovská zima a dav začal byť nervózny. Vtedy došla pani z UNHCR a povedala nám, aby sme z bezpečnostných dôvodov odišli, že situácia je kritická. „V prípade, že dav pretrhne zábrany, tak rýchlo utečte,“ povedala. Usúdil som, že treba ostať na mieste a upokojovať situáciu. Sám som o tom nebol dostatočné presvedčený, ale človek po vyše dvadsiatich hodinách práce bez zastavenia stráca zdravý úsudok. Po pár minútach na to začala chorvátska strana opäť odvážať ľudí autobusmi a situácia sa stabilizovala. Nechcem si predstaviť, čo by sa stalo, keby sme odišli a dav by sa pohol.

Z terénnej misie v Berkasove si odnášam dve veci. Prvou je skutočnosť, že ľudia na úteku s ktorými som mal možnosť sa stretnúť a porozprávať boli nesmierne vďační a srdeční. Pri rozdávaní čaju sa mnohí poobzerali, či v ich blízkosti nie je niekto, kto by čaj potreboval viac než oni sami. Túto peknú vlastnosť som si všimol už u malých detí.

Druhá vec je prístup vládnych predstaviteľov. Slovenskí dobrovoľníci sú predstaviteľmi slovenskej vlády nepovšimnutí. Pre mňa má obrovský obdiv každý jeden dobrovoľník, ktorý sa vzdá svojho komfortu doma a ide pomáhať do terénu. Dobrovoľníci, ktorí odvádzajú neskutočnú prácu v ťažkých podmienkach si zaslúžia väčšiu pozornosť zo strany politikov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.


Už ste čítali?